Bitka pri Moháči

Bitka pri Moháči je pre mňa veľmi zaujímváa preto som sa Vám ju rozhodla opísať. Všetko nasledujúce je z :

https://sk.wikipedia.org/wiki/Bitka_pri_Moh%C3%A1%C4%8Di

Bitka pri Moháči bola jedna z najdôležitejších bitiek prvej polovice 16. storočia, odohrala sa 29. augusta 1526 pri maďarskom meste Moháč, asi 180 km južne od Budapešti. Vojská osmanského sultána Süleymana I. v nej na hlavu porazili menejpočetné uhorské vojsko kráľa Ľudovíta II. Jagelovského.

Predohra

Fatálna porážka uhorského vojska vedeného kráľom Ľudovítom II. Jagelovským tureckou armádou. Na uhorskej strane sa bitky nezúčastnili vojská sedmohradského vojvodu Jána Zápoľského ani vojská z Chorvátska. Posily z Česka boli v čase bitky ešte len v Stoličnom Belehrade, taktiež pomoc z rakúskych krajín, ktorú prisľúbil arcivojvoda Ferdinand I., sa nedostavila včas. Samo uhorské vojsko bolo navyše malé, málo motivované a jagelovské vedenie nemalo jasne stanovenú taktiku. Zrážka uhorského vojska (asi 25 000 mužov) s viac než dvojnásobne silnejšou a výborne vycvičenou armádou tureckého sultána Süleymana I. (asi 60 000 mužov) dopadla katastrofálne.

Bitka

29. augusta 1526 sa uhorská armáda stretla s osmanským vojskom pri meste Moháč. Keďže hlavný veliteľ uhorskej armády, arcibiskup Pavol Tomori vedel, že jeho armáda má vynikajúcu ťažkú jazdu (zúčastnení boli aj francúzski a iní rytieri), ale iba mizerné ostatné oddiely, vsadil všetko na to, že svojím čelným útokom porazí prichádzajúce turecké vojská. Ich nápor 2 x zastavili heroickou obranou oddiely janičiarov. Tretí útok už nevydržali a Uhorská jazda prenikla do tureckého tábora, kde musela zastaviť. To však už na ňu obchvatom zaútočila turecká ľahká jazda. Pre uhorských ťažkoodencov to bola veľmi nevýhodná situácia, nakoľko boli napadnutí odzadu v priestore, kde neboli schopní manévrovať.

Pechota, ktorú tvorili naverbovaní študenti, tovariši a mestská chudoba, bola zatiaľ takmer kompletne rozdrvená po tom, čo vošla do krížovej paľby osmanského delostrelectva a janičiarov, ktorých rady utvorili obrovskú polmesiacovitú formáciu. Šľachtická jazda „takticky“ ustupovala a pred vyvraždením pechoty ušla. Zaujímavé je, že Turci po víťaznej bitke celú noc čakali na príchod „hlavnej“ uhorskej armády (ktorú v skutočnosti práve porazili) a sultán si ešte dlho po bitke nebol istý, či naozaj zvíťazil, lebo nevedel pochopiť, že proti nemu postavili takú malú armádu. Keď kráľ Ľudovít II. videl, že je boj stratený, utiekol z bojiska. Vo všeobecnom chaose pri kráľovi ostali len dvaja dvorania. Pri prechode cez potok Cseke pri Moháči kráľ spadol z koňa a utopil sa. Jeho osobou vymrela uhorsko-česká vetva jagelovskej dynastie. Okrem kráľa v boji alebo pri úteku zomrela veľká časť vysokej šľachty a cirkevných hodnostárov.

Následky

Po víťazstve pri Moháči sa Turkom otvorila cesta do Uhorska. Už v septembri 1526 dobyli a vyplienili Budín, Pešť a okolité kraje. Uhorsko sa zredukovalo na Kráľovské Uhorsko (teda najmä Slovensko a Burgenland) a Bratislava sa stala jeho hlavným mestom, Trnava sa stala jeho hlavným cirkevným sídlom. Turecká okupácia dnešného Maďarska trvala až do roku 1683, kedy bolo turecké vojsko pri Viedni porazené (12. september 1683) a začalo sa z našich krajín sťahovať. Bitkou pri Moháči sa v našich končinách symbolicky končí stredovek.

Teraz si dovolím dopísať aj svoj postreh a svoj názor.

Tým, že Ľudovít II. bol veľmi mladý aj keď nastúpil na trón, ale bol aj veľmi mladý keď zomrel a teda nestihol mať dedičov trónu. Po jeho smrti nastal veľký spor, čosi podobné ako Anarchia v Anglicku, ibaže bez pokrvných dedičov. Keďže vieme, že uhorská armáda bola slabšia aj kôli nezodpovednosti a zrade najväčšieho uhorského veľmoža Jána Zápoľského. Ten, pravdaže, svoje poslily uhorskému vojsku nedoprial aj kôli tomu, že sa sám chcel stať kráľom. Avšak časť šľachty si zvolila za uhorského kráľa Ferdinanda I. Habsburgského. Uhorsko sa teda najprv rozelilo na 2 časti. Lenže Ján Zápoľský, aby sa stal kráľom, spojil sa s Osmanskou ríšou a sultánom. Ten z toho vyťažil čo najviac, Zápoľského časť Uhorskasa rozdelila ešte na dve časti, pričom jedna z nich patrila Osmanskej ríši a táto časť sa stala síce oficiálnou časťou Uhorska, ale v skutončnosti to bola akási samovláda osmanskej ríše na území Uhorska.  A práve z tohto územia si Turci urobili základňu z ktorej vyše 250 rokov sužovali Uhorské obyvateľstvo a snažili sa dostať Uhorsko pod svoju nadvládu...                                                              

          Ján Zápoľský                                                         Ferdinand I. Habsburgský                                  sultán Suleymann II.